Úvod do verejnej polemiky o slovenskom hokeji

 Komu srdce bije pre tento jedinečný šport sa s nádejami pozerá na každú nasledujúcu hokejovú sezónu. Často sa zaoberáme myšlienkami, že už v tejto by to možno znovu mohlo prísť, a že sa opäť budeme tešiť z kvalitnej hry a umiestnenia našich reprezentantov na úrovni krajiny, či obľúbeného klubu. Odkedy sme samostatným štátom, tak sa nám občas podarilo dostať sa do absolutnej hokejovej špičky, omnoho viac času sme však strávili pobytom v priestore, o ktorom novinári verejnosti poskytujú skôr informácie s negatívnymi konotáciami. S výnimkou Pekingu fanúšikom hokeja častokrát postačuje, že naši seniorskí hokejisti pod vedením C. Ramseyho dokážu akoby vizuálne držať krok s najlepšími, avšak vo výsledkoch sa to až tak neprejavuje. Samozrejme príčin, prečo sa to deje je viac. Niekto môže namietať, že veď pre zabezpečovanie plnenia cieľov reprezentácie krajiny resp. klubov existujú príslušné organizácie, ktoré to v zmysle právneho poriadku slovenskej republiky majú zabezpečovať a aj zabezpečujú. S akým výsledkom, o tom som hovoril už vyššie, pričom vôbec tým nechcem spochybňovať úprimnú snahu všetkých, robiť to čo najlepšie.

 Hokej je multifaktoriálny šport ktorý navyše patrí medzi ekonomicky najnáročnejšie. Preto je mimoriadne náročné kreovať, v rámci demokratických pravidiel, homogénne nastavenú skupinu ľudí, (orgán) ktorí dokážu hokejovú “káru” ťahať jedným smerom. V mladých transformujúcich sa krajinách je to sprievodný jav, pričom korektne treba priznať, že aj v dlhodobo etablovaných demokraciách sa krízy občas dostavia, viď napr. krízu švédskeho mládežníckeho hokeja v prvej dekáde tohto storočia, či krízu nemeckého seniorského hokeja, ktorá v nedávnej minulosti zasiahla organizáciu ich domácich súťaží. Každá kríza je však zároveň príležitosťou a je jedno, či ide o krízu ekonomickú, intelektuálnu, vzdelávaciu alebo akúkoľvek inú.

 Podľa môjho názoru, o čom som sa mohol na základe dostupných dát presvedčiť pri písaní knihy, ktorú promujem na tejto internetovej stránke, v slovenskom hokeji ide v prvom rade o krízu v medziľudských vzťahoch, súvisiacu s ekonomickým zabezpečením činnosti a v druhom rade o krízu súvisiacu s odborným poznaním. Vzhľadom k mojej osobnej profilácii sa na tejto internetovej platforme hodlám v spolupráci s tými, ktorí sa budú chcieť potenciálne zapojiť, venovať hlavne tej druhej. Netreba osobitne zdôrazňovať, že slovenský hokej na prelome milénia dosiahol najväčšie úspechy vďaka tomu, že využil doznievajúce vplyvy spoločnej československej hokejovej metodiky, ktorej produktom boli mladí perspektívni hráči a tréneri vychovaní v tom čase na svete najprogresívnejšími metódami. Samozrejme uznávam, že na dosiahnutých úspechoch mali výrazný vplyv aj skúsenosti, ktoré naši najlepší hokejisti tej doby získali v NHL. Netreba však zabúdať na skutočnosť, vďaka ktorej sa do tejto najkvalitnejšej hokejovej súťaže dostali. Spoločne sa preto pokúsme zamyslieť nad príčinami súčasného vývoja a tiež nad krokmi, ktoré je pre zmenu tohto stavu potrebné urobiť.

 Aj keď sa úspešnosť, resp. neúspešnosť posudzuje na základe výsledkov seniorského hokeja, systémové zmeny je potrebné hľadať v športovej príprave mladých hokejistov. V prvom rade je potrebné analyzovať príčiny, prečo pomerne vysoké percento mladých hokejistov odchádza už v mladom veku hrať hokej do zahraničia a prečo tento jav v podstate, až do veku dvadsať rokov, nenastáva vo Švédsku či Fínsku. Mladí, NHL - kou draftovaní hráči zo severu Európy, spĺňajúci výkonnostné kritériá, idú buď hrať priamo do tejto súťaže, alebo ostávajú až do veku dvadsať rokov (niektorí aj dlhšie), hrať hokej v domovských krajinách a až potom odchádzajú. Na rozdiel od toho, mnoho našich najnádenejších mladých hokejistov, odchádza do USA, Kanady, či severských krajín už vo veľmi mladom veku, aby sa v zahraničí pripravili na draft, resp. na pôsobenie v univerzitných súťažiach NCAA. Vyzerá to tak, ako keby nedôverovali systému výchovy mladých hokejistov na Slovensku, pričom častokrát túto nedôveru okrem mladých hráčov a ich rodičov nepriamo vyslovujú aj nie celkom pochopiteľné akcie zastrešené dokonca riadiacim orgánom, ktorý sa podieľa na organizovaní ich účasti na výberovej akcii do NCAA, resp. spoluprácou so skautami, hľadajúcimi mladých hráčov pre kanadské juniorské súťaže. Tieto kroky a rozhodnutia sú najčastejšie vysvetľované kvalitnejšími podmienkami a vyššou konkurenciou, čo je však povrchný pohľad, ktorému chýba faktografické zdôvodnenie.

 Hľadanie vecne zdôvodniteľných odpovedí na otázky, v čom spočívajú tieto príčiny, je úlohou pre odborníkov, ktorí by tieto odpovede mali nachádzať v analýze faktov a nielen vo vlastných subjektívnych názoroch, resp. prebratých názoroch niekoho iného, bez hlbšieho skúmania príčin. Vzhľadom k tomu, že v súčasnosti neexistuje mediálny priestor, v ktorom by bolo možné, na základe faktami podložených informácií viesť odbornú polemiku (pred viac ako 34 rokmi existovali časopisy “Teorie a praxe tělesné výchovy a sportu, resp. Tréner”, v ktorých to možné bolo), rozhodol som sa taký na tejto mojej internetovej stránke vytvoriť. Týmto úvodným článkom, ako aj niekoľkými ďalšími, by som chcel otvoriť a naštartovať nezávislú polemickú diskusiu, účastníkom ktorej môže byť každý, kto pod svojou plnou identitou dokáže sformulovať faktami a argumentami podložené vyjadrenia týkajúce sa metodiky športovej prípravy mládeže v hokeji a jej súvislostiam. Pod súvislosťami rozumiem odborné state týkajúce sa širokej multifaktoriálnej podmienenosti štruktúry športového výkonu v hokeji ako sú poznatky z oblasti fyziológie, motorického učenia, teórie učenia, neurovedy, psychológie a ďalších. Zdôrazňujem, že nie je to priestor, v ktorom budú uverejnené príspevky nedodržiavajúce etiku a slušnosť vyjadrovania, ako aj príspevky bez jednoznačne vedeckými faktami doloženými argumentami.

 Predpokladám, že čas a množstvo reakcií ukáže, či má vôbec význam zaoberať sa takýmto prístupom k riešeniu najmä športovej prípravy mládeže, na ktorom sú založené úspechy súčasných hokejovo najúspešnejších krajín. Som presvdčený, že takýto ľudia sa nájdu.

Teším sa na spoluprácu.
Ján Golian