Úvahy nad novou profiláciou štúdia trénerov ľadového hokeja v podmienkach vysokoškolského vzdelávania a jeho prepojenia na jeho nižšie organizačné formy zabezpečované SZĽH.
1. Analýza súčasného stavu vo vzťahu k svetovým vývojovým trendom
V priebehu vývoja, od rozdelenia spoločného štátu až po rok 2016, v dôsledku straty záujmu záujmu o vývoj metodiky a vedecké bádanie, “slovenská trénerská hokejová škola” (ak vôbec niekedy v plnohodnotnom význame tohto pojmu existovala), sa neprezieravo vzdala pozícií v akých dovtedy bola a následne sa stala konzervatívnou. Rokmi tým postupne stratila svoju kredibilitu, ktorá bola v minulosti v hokejovom svete uznávaná. Bolo by plytvaním času a priestoru, opakovane popisovať a vysvetľovať príčiny tohto vývoja, keďže ten je vo viacerých publikáciách, odborných článkoch, ale dokonca aj v interných zväzových materiáloch, relatívne podrobne a vecne zaznamenaný. Jeho spoločným menovateľom je, že pokiaľ výsledky reprezentačných výberov SR a počty úspešných hráčov v NHL boli na svetom rešpektovanej úrovni, nikto zo zodpovedných činovníkov riadiacich orgánov SZĽH to neriešil, ani smerom dovnútra ku klubom a ani smerom k vzdelávacím inštitúciám. Keď však v dôsledku tohto vývoja postupne začalo dochádzať k stagnácii a dokonca úpadku (mám na mysli hlavne obdobie druhej polovice prvého decénia 21. storočia v podstate až doteraz), sa všetky doterajšie vedenia SZĽH, viacmenej formálne a teda neúspešne, pokúšali hľadať a riešiť príčiny tohto stavu. Do akej miery bola táto snaha “efektívna”, o tom najlepšie svedčia nielen výsledky reprezentačných výberov SR na rôznych svetových podujatiach, či zastúpenie a úspešnosť v drafte NHL, ale aj vývoj nepriamych ukazovavateľov, napr. pokles početnosti hráčskej základne, množstvo odchádzajúcich mladých hráčov, dokonca už v žiackej kategórii, hrať a trénovať hokej v zahraničí, či vysoké počty zahraničných hráčov a tiež trénerov v slovenských hokejových kluboch. Korektne však treba uznať, že po roku 2016, hlavne angažovaním J. Tiikaju došlo k náznakom pozitívnych zmien vo vzdelávaní trénerov po linke SZĽH, avšak nie po linke špecializovaných vysokoškolských fakúlt. Paradoxne, aj napriek vyšším očakávaniam, na druhej strane, pozitívne v doterajšom vývoji je možné hodnotiť postupné zlepšovanie materiálno-technickej základne, pod čím mám na mysli najmä zvyšujúce sa počty krytých ľadových plôch, ktoré sú, v relatívnom prepočte na málo početnú hráčsku základňu vo vyspelej hokejovej Európe, z hľadiska možností tréningu na Slovensku najlepšie.Zámerom tejto mojej úvahy je preto podrobnejšie sa zamyslieť nad metodickými postupmi vo výchove mladých hokejistov, čo v podstate znamená zaoberať sa odbornou úrovňou práce slovenských hokejových trénerov. Nemám tým však na mysli dosiahnutú kvalifikačnú štruktúru vyjadrenú nadobudnutým vzdelaním a udelenou licenciou. Z tohto uhla pohľadu vyzerá byť všetko v poriadku. Mám na mysli skutočnosť, či je trénermi nadobudnuté vzdelanie dostatočné a kompatibilné s potrebami súčasného najnovšieho teoretického poznania v hokejovom svete, opierajúceho sa hlavne o prepojenie medzi neurovedou, pedagogickým procesom výučby (kam patrí aj tréningový proces) a poznatkami z psychológie. Dôvodom, prečo práve v spomínaných troch oblastiach je skutočnosť, že mozog a procesy myslenia sú totižto doteraz, (na rozdiel od vedecky overenej teórie rozvoja pohybových schopností a funkčných systémov organizmu), najviac nevyužitou rezervou, ktorú ľudský organizmus pre zefektívnenie činnosti všetkých svojich životných funkcií má k dispozícii, čo samozrejme platí aj pre športovú prípravu.
Na základe poznatkov, ktoré som získal štúdiom odborných materiálov, ale aj osobne, napr. na nedávnom seminári, na ktorom sa stretla v podstate slovenská hokejová trénerská elita v Trenčíne, počas prednášky prof. Lacza z FTVŠ UK, resp. osobnou účasťou v roli prednášajúceho, na školení trénerov B licencie vo Zvolene, si myslím, že aplikovaný systém vzdelávania, kompatibilný s vývojom vo svete nie je. Najlepšie to dokumentujú dlhodobo zaužívané zastarané formy výučby, prostredníctvom široko koncipovaných tém prednášok, ktoré auditórium, s minimálnou, resp. žiadnou spätnou väzbou, len pasívne počúva. Nikto však už spätne neoveruje do akej miery si prednesené teoretické poznatky tréneri zapamätali a ako ich uplatňujú v praxi. Domnievam sa, že okrem používaných metód odovzdávania poznatkov prednášajúcimi, je problematickou aj oblasť výberu tém a náročnosti obsahu vzdelávania, teda koncepcia špecializovaných vzdelávacích programov. Pohľad na vzdelávanie trénerov v podmienkach Slovenska najlepšie dokumentujú osobné kuloárne diskusie s trénermi, ktorí svoje vzdelanie nadobudli v dvoch zásadne obsahovo a metodologicky odlišných vzdelávacích školách, tej našej a fínskej, keďže prví slovenskí absolventi z Vierumäki už v našom hokeji pôsobia. Rozdiely v efektívnosti vzdelávania sú zásadne odlišné a to najmä v dvoch už vyššie naznačených oblastiach a to: obsahové zameranie a aplikované metódy výučby.
Obsahové zameranie vzdelávania vo Fínsku na rozdiel od Slovenska, ako to vyplýva z porovnania študijných programov FTVŠ UK a fínskej Haaga Helia Univerzity, detašované pracovisko vo Vierumäki, vychádza z ináč zostaveného všeobecného základu vzdelávacieho programu. Tento je výrazne viac zameraný aplikačným smerom, pričom v prvom roku štúdia je vzdelávanie zamerané na teóriu a prax procesov učenia. Na Slovensku to tak nie je. Pre mnohých potencionálnych trénerov, najmä z radov bývalých vrcholových hráčov, ktorí deklarujú záujem o vzdelávanie, je práve povinnosť študovať všeobecne zamerané predmety, zdanlivo nesúvisiace s hokejovou špecializáciou, hlavnou prekážkou absolvovať ho v podmienkach Slovenska, pretože to považujú za stratu času. Rozsah, čiže dĺžka bakalárskeho vzdelávania vo Fínsku a na Slovensku je pritom porovnateľný.
Druhým zásadným problémom sú používané metódy výučby. Kým vo Fínsku je hlavný dôraz kladený na osobnosť študenta, pričom učiteľ pôsobí viacmenej v pozícii mentora, na Slovensku stále zotrvávame na konzervatívnom prístupe k vzdelávaniu, v ktorom je v dominantnom postavení práve osobnosť pedagóga. Fínsky prístup je založený na najnovšom vedeckom poznaní, vychádzajúcom z prepojenia neurovedy, pedagogiky a psychológie, ktoré sa v modernom vzdelávaní začalo objavovať po roku 2000 a najmä po roku 2010. Na Slovensku aplikovaný prístup k tomuto procesu však stále stagnuje na “tereziánskych” princípoch vzdelávania.
2. Akým očakávaným smerom sa bude uberať vzdelávanie trénerov vo svetovom hokeji
Skúsme sa detailnejšie zamyslieť nad vyššie spomínanými procesmi, ktoré, ako to vyplýva z dosahovaných výsledkov našich konkurentov, zásadným spôsobom ovplyvnili nielen proces vzdelávania trénerov, ale aj výchovu mladých hokejistov. Kým u mladých hokejistov pôvodom zo Slovenska, sa v mládežníckych reprezentáciách SR a drafte NHL, presadzujú najmä hráči, ktorí sa na profesionálnu kariéru pripravujú v Kanade, USA, Fínsku a Švédsku, u hráčov vychovávaných v podmienkach slovenských klubov ide skôr o výnimku. Naši konkurenti, pričom mám na mysli hlavne severské krajiny, však svojich mladých hokejistov v domácich podmienkach pripravujú až do veku, kedy sú spôsobilí podpisovať kontrakty s klubmi NHL, KHL, či ligovými klubmi v rámci Európy. Odpoveďou na otázku prečo je to tak je, že výchovno-vzdelávacie postupy a metódy trénerov vedúcich športovú prípravu mládeže v týchto krajinách zodpovedajú svetovým vývojovým trendom. Tie, ako som už uviedol vyššie, sú založené na prepojení neurovedy, pedagogiky a psychológie. No a z toho vyplýva, že len náležite vzdelaní tréneri, ktorí sa vo svojej práci opierajú o najnovšie poznatky založené na faktoch, exaktných dátach a najmä ich dokážu chápať v súvislostiach sú pripravenými do tej miery, že takéto procesy dokážu zabezpečiť. Na Slovensku to bohužiaľ už pekných pár rokov nie je.Nové výzvy, ktoré súčasný moderný hokej prináša, sa najmarkantnejšie prejavujú vo zvyšovaní odbornej úrovne vzdelanosti trénerov, pretože práve oni sú tí, ktorí vždy boli, sú a budú nositeľmi tohto pokroku. Ako nám však ukazuje vývoj vo svete, slovenský hokej si preto už v žiadnom prípade nevystačí len s doteraz uplatňovanými metódami výchovy a vzdelávania trénerov. Bez zásadnej zmeny procesu výchovy trénerov všetkých kvalifikačných stupňov to určite nepôjde.
Zmena procesov výchovy a vzdelávania trénerov je však len jednou stranou mince. Druhou stranou je, aby tento proces mal celoživotný charakter a k tomu je potrebné zmeniť aj systém posudzovania ich odbornej spôsobilosti a to procesom opakovaného pravidelného hodnotenia. Pre mnohých dnešných trénerov, keď spomeniete, že niečo treba celoživotne robiť a prehodnocovať, tak táto myšlienka predstavuje strašiaka. Vyplýva to zo skutočnosti, že súčasný konzervatívny prístup k vzdelávaniu, v ktorom študent, teda adept trénerského povolania, nie je v rovnocennom partnerskom postavení vo vzťahu k svojmu učiteľovi. A to je príčinou prílišného rešpektu z procesov vzdelávania a tiež hodnotenia a následného zaostávania za vývojom vo svete. A stále akoby sme sa točili v jednom kruhu. Keď to však ide vo Fínsku, Švédsku, či v USA a Kanade, tak to určite dokážeme urobiť aj na Slovensku. Mimochodom, od žiadneho zo Slovákov študujúcich vo Fínsku (hovoril som so štyrmi z nich), som nepočul, že by sa sťažovali na náročnosť procesu vzdelávania a preverovania zvládnutia študijnej problematiky v tejto krajine. Všetko je to preto jednoznačne o obsahu vzdelávania a používaných metódach výučby.
3. Má slovenská intelektuálna mienkotvorná hokejová elita potenciál zvládnuť tieto výzvy vlastnými silami, alebo pritom potrebuje zahraničnú asistenciu
Osobne som presvedčený, že napriek súčasnej, nie príliš lichotivej situácii, má súčasný slovenský hokej a to nielen s ohľadom na tradíciu, dostatočnú vnútornú silu na to, aby to dokázal. Moje presvedčenie vychádza nielen zo štúdia historických zdrojov, ale hlavne z osobných kontaktov so súčasným vedením SZĽH, ktoré to veľmi dobre chápe, ale aj s množstvom aktívnych relevantných hokejových trénerov, ktorí sa nielen v deklaratívnej podobe usilujú o zmenu procesu výchovy a vzdelávania trénerov. Domnievam sa, že to slovenský hokej dokáže aj sám, avšak podotýkam, že bez konsenzuálneho prístupu, založenom na spolupráci naozaj všetkých, ktorí svoje názory dokážu podporiť faktami a nielen domienkami z druhej ruky, to nepôjde.Preberanie poznatkov zo zahraničia nie je nič neobvyklé, pričom napr. fínsky hokej sa vôbec netají tým, že na svojej ceste za úspechom sa opieral o československé, kanadské, či ruské zdroje, ktoré následne rozvinul do autentického systému výchovy trénerov, vrátane vytvorenia špecializovanej trénerskej vzdelávacej inštitúcie vo Vierumäki. Štúdium a aplikácia zahraničných zdrojov je však niečo iné, ako priamá zahraničná asistencia, s čím už má slovenský hokej dostatočné skúsenosti, pričom mám na mysli hlavne pôsobenie J. Tiikaju. Napriek skutočnosti, že po ňom, v prístupe k tréningovému procesu, ostala nejaká, postupne slabnúca stopa, nie je možné konštatovať, že v dôsledku jeho pôsobenia došlo k systémovej zmene. Systémovou zmenou výchovy trénerov a to nielen po izolovanej línii SZĽH, ale tiež zmenou vysokoškolského vzdelávania na vybratých fakultách, je však renesanciu slovenského hokeja potrebné započať.
V procese reštartu vzdelávania trénerov preto musí rozhodujúcu úlohu zohrať vedenie SZĽH, ktoré nemôže mať strach robiť aj menej populárne rozhodnutia. Mám pod tým na mysli hlavne vytváranie priestoru pre zapojenie do tohto procesu aj pre ľudí, ktorých názory nie vždy konvenujú všeobecnej mienke, pričom sa netreba báť osloviť aj mladých ľudí, ktorí nadobudli vzdelanie nielen v zahraničí, ale aj na Slovensku, avšak ešte nedisponijú dostatkom skúseností. V tomto procese je už po takej dlhej dobe stagnácie potrebné zabudnúť na tradicionalistický prístup a systém vzdelávania otvoriť najnovším, vedou preukázaným poznatkom. Všetko vyššie uvedené je však o empatickom prístupe, vzájomnom počúvaní sa, dobrej vôli a vzájomnom rešpekte.
4. Návrhy na hľadanie riešení
Tie by mali vychádzať zo spoločného konsenzu, pričom návrhy môže predkladať každý, kto má dobré nápady, pozná súvislosti a vie ich doložiť faktami založenými na vedeckom poznaní. Organizáciu procesu prípravy a spracovania takýchto závažných dokumentov však musí mať pod gesciou najvyššie vedenie SZĽH. Ja to v tejto chvíli vidím takto:⁃ V gescii SZĽH vytvoriť tým odborníkov, ktorý bude problematiku vzdelávania trénerov smerom do budúcnosti odborne garantovať.
⁃ Podrobne zanalyzovať a porovnať študijné programy vzdelávania na FTVŠ UK - všeobecný základ a špecializáciu ľadový hokej (prípadne aj na iných fakultách so spôsobilosťami poskytovať špecializované vzdelávanie v SR?) so vzdelávacími programami vo fínskom Vierumäki, FTVS KU v Prahe, Masarykovej univerzity v Brne a tiež v USA a Kanade.
⁃ Na základe predchádzajúceho bodu vypracovať nový, najnovšiemu teoretickému poznaniu otvorený program vzdelávania v podmienkach vysokoškolského štúdia, pričom by sa to týkalo bakalárskeho a aj magisterského štúdia, teda licencií A+ a A.
⁃ V nadväznosti na v tomto roku už ukončený akreditačný proces, pokúsiť sa písomne medzi SZĽH a FTVŠ UK v BA dohodnúť na možnosti zmeny študijného programu ešte v školskom roku 2023/24 v rámci špecializácie, (vzhľadom ku krátkosti času to považujem za málo reálne) a návrhy zmien aj vo všeobecnej časti od školského roku 2024/25 pripraviť do konca roka 2023.
⁃ V zmysle vyššie uvedeného následne reformovať aj nižššie stupne vzdelávania, ktoré sú v gescii SZĽH, teda týkajúce sa licencií B až D.
⁃ Navrhnúť nový systém doškoľovania a pravidelných atestácií, ktorý sa bude dotýkať všetkých trénerov, ktorí už v minulosti nadobudli odborné vzdelanie a chcú si obnoviť získanie trénerskej licencie.
J. Golian