Stručná analýza vzťahov a podmienenosti dosahovania vrcholovej výkonnosti hokejistov prostredníctvom genézy rozvoja všeobecnej telesnej výkonnosti.

 Úlohou tohto článku, je analýza týchto vzťahov, na základe mne dostupných teoretických zdrojov zahraničnej a slovenskej odbornej literatúry. Slovom “stručná”, chcem čitateľov vopred upozorniť, že v žiadnom prípade nemám v úmysle zaoberať sa komplexnou analýzou, lebo urobiť to podrobne, napriek tomu, že žijeme v digitálnej dobe, je takmer nemožné a okrem toho by sotva niekto takúto rozsiahlu prácu dočítal do konca. Článok je predovšetkým určený širokej obci hokejových trénerov ( ale týka sa aj ostaných športových hier a športu všeobecne), ktorí by svojou prácou, prierezovo, všetkými vekovými kategóriami mládežníckeho hokeja, určenými riadiacim hokejovým orgánom, mali byť schopní vychovať jedinca pripraveného nielen znášať extrémne tréningové zaťaženie v kategórii dospelých, ale sa aj v tomto, vysoko - konkurenčnom prostredí úspešne presadiť.

 Základným predpokladom realizácie zámerov popísaných v predchádzajúcom odstavci musí byť vo verejnosti dopyt po konkrétnom športe. S tým však (nielen slovenský) hokej, vzhľadom k svojmu emocionálnemu charakteru, problém nemá. Napriek tomu, po predchádzajúcich úspechoch z prelomu milénia, sa záujem o hranie hokeja, hlavne medzi mládežou znížil, čo však súvisí s množstvom rôznorodých problémov nesúvisiacich priamo so športovaním. Tento trend má do značnej miery všeobecný charakter a vidieť ho je možné na vývoji hokeja napr. aj v Kanade, či USA (viď napr. Campbell, Parcels, 2014; Hyman, 2009 a ďalší…), paradoxne v podstatne menšom rozsahu to platí o Švédsku, Fínsku, Švajčiarsku, ale aj Česku (viď Golian-Holko, 2022). Pre potreby tohto článku som preto zvolil prístup, že za špecializáciu budem považovať všetky aktivity vykonávané na ľade, aj keď z toho nevyplýva, že tak, ako keď sa niekto učí plávať, nemusí sa nevyhnutne stať výkonným plavcom, ani v hokeji nemusí nevyhnutne byť v budúcnosti profesionálnym hokejistom. Bohužiaľ, “boj o deti” (hypertrofované snahy rodičov, niektorých trénerov a klubov) priniesol do športu problém, ktorý nazývame raná špecializácia, ktorá zvykne mať vážne dôsledky na zdravý vývoj jedinca. Na problematiku predčasnej špecializácie (zameranie obsahu, dynamiku vývoja tréningových objemov a aplikovanej intenzity tréningového zaťaženia, ako aj veku, kedy s ňou započať) a jej dôsledky, sa hodlám podrobnejšie pozrieť v niektorom z ďalších článkov.

 Aby sa mohla zvyšovať kvalitatívna úroveň športu všeobecne, je dôležité vedieť, že bez najnovšieho vedeckého poznania to nebude možné. Hneď v úvode tohto článku je preto potrebné zdôrazniť, že aj v nastavení vzťahov medzi všeobecnou a špeciálnou pohybovou výkonnosťou, musí mať prioritné postavenie teoretické zvládnutie tejto problematiky. Z toho vyplýva, že toto zvládanie je podmienené, na širšom základe postavenej vzdelanostnej úrovni najmä trénerov (určite nepostačujú len jednostranne zamerané hráčske skúsenosti), ale aj, za riadenie zodpovedných funkcionárov hokejových klubov. Vzdelanostná úroveň a procesy vzdelávania trénerov v porovnaní napr. s osemdesiatymi rokmi minulého storočia, sú podľa môjho názoru Achilovou pätou súčasného slovenského hokeja. Zrejmé sú aj konotácie s dominujúcimi náladami v spoločnosti, ktoré tiež neprispievajú k vytváraniu priaznivých podmienok pre rozvoj vzdelávania. V podmienkach Slovenska, v súvislosti so vzdelávaním treba poznamenať, že existuje výrazný rozdiel medzi nadobudnutým vzdelaním a reálnou úrovňou vedomostí.

 Zameranie článku v kontexte vývoja nielen hokeja, keď sme svedkami neustále sa zvyšujúceho tlaku na dosahovanie vysokého športového majstrovstva už v raných vekových kategóriách, bez ohľadu na dôsledky (zdravotné, sociologické, vzdelávacie …) takéhoto konania, preto považujem za vysoko aktuálne. Predpokladám, že nie všetci, čo si tento článok prečítajú budú súhlasiť s jeho obsahom, napriek tomu som sa rozhodol ho napísať.

1. Popis vzťahov medzi všeobecnou a špeciálnou pohybovou výkonnosťou

 Tak ako dom bez základov je menej stabilný a vydrží podstatne menej, ako ten s poriadnymi, podobné je to aj vo vzťahoch medzi všeobecnou a špeciálnou pohybovou výkonnosťou, pričom kvalitnú, dlhodobú špeciálnu výkonnosť je možné vybudovať len na určitej dosiahnutej úrovni všeobecnej výkonnosti. Ide o dlhodobo známy poznatok, ktorý bol potvrdený mnohými výskumnými sledovaniami. Okrem iných, z novšieho obdobia by som rád spomenul článok s názvom “Testovanie Seefeldtovej bariéry- longitudinálna štúdia” od kolektívu autorov pod vedením Fernanda Garbelota dos Santos, uverejnený v International Journal of Environmental Research and Public Health v roku 2022, v ktorom sa autori zaoberajú testovaním tzv. Seefeldtovej bariéry spôsobilosti. V štúdii išlo o potvrdenie všeobecne uznávaného názoru, rozšíreného v odbornej literatúre, že v motorickom vývoji dieťaťa je ovládanie základných pohybových zručností nevyhnutné pre rozvoj zložitejších pohybových zručností. Štúdia existenciu tejto bariéry potvrdila. Z toho vyplýva, že základy rozvoja rôznorodých pohybových zručností (v hokeji napr. korčuľovanie dopredu, dozadu, obraty, vedenie puku, streľba …), by mali byť súčasťou základnej pohybovej gramotnosti každého jedinca, pravdaže v závislosti na dostupnosti ľadu.

 Vzhľadom k skutočnosti, že výchova vrcholového športovca je dlhodobý proces, rovnako dlhodobé je aj kontinuálne zvyšovanie obidvoch spomínaných druhov výkonnosti, aj keď tento proces má určité zákonitosti súvisiace s ontogenetickým vývojom jedinca. Zároveň je však potrebné poznamenať, že obidva druhy výkonnosti oddeľujeme len z analytických dôvodov, avšak ich prejav prostredníctvom športového výkonu je potrebné chápať komplexne.

 Poznanie týchto zákonitostí je preto veľmi dôležité pre nastavenie pomeru medzi všeobecnou a špeciálnou pohybovou prípravou a z toho vyplývajúcou dosahovanou výkonnosťou, v závislosti na vekových kategóriách procesu výchovy vrcholových jedincov. Je prirodzené, že pomer medzi spomínanými dvomi “výkonnosťami” je rozdielny nielen z vekového hľadiska, ale je rozdielny aj v rámci ročného tréningového cyklu. Vo všeobecnosti platí, že čím je športovec starší, zvyšuje sa u neho objem špeciálne zameraného tréningového zaťaženia, aj keď táto zákonitosť má tiež svoje individuálne hranice. Na druhej strane, rovnako je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že čím je športovec mladší musí v jeho príprave dominovať všeobecná športová príprava všestranného zamerania a nie privysoké objemy špeciálnej, na konkrétny šport zameranej špecializovanej športovej prípravy, ako sme už niekoľko desaťročí toho svedkami. Alarmujúci je najmä trend tohto vývoja, ktorý stále progresívne narastá. O tom však podrobnejšie nabudúce.

 Aby bolo možné špeciálne zamerané tréningové zaťaženie s postupujúcim časom zvyšovať skokom, (Harre a kol., 1971; Vajcechovskij, 1976; Sharkey, Gaskill, 2006; Schmidt a Lee, 2014 a ďalší), v odbornej literatúre sa doporučuje, aby to nebolo skôr ako v začiatkoch pubertálneho veku dieťaťa. Na tomto mieste zároveň treba pripomenúť nevyhnutnosť kombinovať obidva spomínané druhy rozvoja pohybových schopností, s rozvojom základných hokejových technických zručností, “trénovateľnosť” ktorých je rovnako podmienená vývojovými vekovými osobitosťami (senzitívne obdobia), avšak na rozdiel od rozvoja špeciálnej pohybovej výkonnosti sa doporučuje s týmto druhom prípravy začať už v skoršom veku, keď deti dokážu individuálnym tréningom, efektívnejšie si osvojiť aj technicky zložitejšie pohybové štruktúry.. Mám tým na mysli cielene zameranú činnosť na zvládnutie základov hokejovej hry, čiže získanie zručností súvisiacich s pohybom po ľadovej ploche, vedenie puku, atď., ako som už uviedol vyššie. V žiadnom prípade nie napr. kvalitatívnu selekciu hráčov na základe ich herného prejavu v rámci prípravných hier a ani organizovanie cielene zameraných hokejových zápasov, ktorých výsledky sa evidujú, vyhodnocujú a navyše aj zverejňujú.

 Bez ohľadu na vekovú kategóriu v ktorej konkrétny tréner pôsobí, ešte predtým ako prostredníctvom tréningového procesu začne so svojimi zverencami pracovať, by okrem nevyhnutných informácií súvisiacich s výberom (náborom), ako sú napr. zdravotný stav, záujem, sociálne zázemie …, mal v prvom rade poznať aktuálnu úroveň ich pohybovej výkonnosti. To znamená, že by svojich zverencov mal vedieť otestovať, najlepšie unifikovanými testovacími batériami, ktoré musia zodpovedať vekovým kategóriám, k čomu zároveň musí mať vytvorené určité technické zázemie.

 Proces testovania však tiež podlieha určitým pravidlám. V prvom rade musia, osobitne podľa vekových kategórií, také batérie existovať, musia k nim byť vypracované hodnotiace škály a tiež interpretačné pravidlá pre vyhodnocovanie nameraných údajov. To je však zodpovednosť riadiaceho hokejového orgánu. V kontexte článku je logické, že musia byť k dispozícii osobitné testovacie batérie pre získavanie informácií o všeobecnej pohybovej výkonnosti a osobitné pre špeciálnu pohybovú výkonnosť. (Testovanie úrovne zvládania technických zručostí nie je predmetom tohto článku, o nevyhnutnosti ktorého však jeho autor tiež nepochybuje.) Domnievam sa, že po katégoriu mladších žiakov vrátane, nie je potrebné robiť osobitné pravidelné testovanie, pričom by nemala ani existovať periodizácia ročného tréningového cyklu, tak ako ju všetci poznajú vo vyšších vekových kategóriách. Tréner by si mal u svojich zverencov vystačiť s orientačným zisťovaním napr. rýchlostných, silových, obratnostných a vytrvalostných schopností súťažnou formou, v rámci niektorých tréningov a porovnaním svojich zistení s výsledkami testovania všeobecnej populácie. Osobne síce nepoznám aktuálne údaje takýchto testovaní za Slovensko po roku 1989, existujú však údaje spred tohto obdobia, konkrétne výsledky testovania 8000 detí rôznych vekových kategórií, uverejnené v časopise “Tělesná výchova a sport mládeže” z roku 1986, alebo správa z testovania žiakov základných škôl z programu zameraného na zlepšenie telesnej výkonnosti žiakov základných škôl v Československu, ktorý trval tri roky, bolo v ňom vo vekových kategóriách 7 až 15 rokov otestovaných viac ako 500 000 detí a mal názov: Cvičíme s chlapcami a dievčatami z roku 1987.

 Od kategórie starších žiakov však pravidelný, v rovnakých obdobiach sa opakajúci proces testovania, považujem pre zmysluplné riadenie tréningového procesu za nevyhnutnosť. Zároveň si treba uvedomiť diferenciáciu testov podľa vekových kategórií, pričom čím nižšia veková kategória, tým vyššiu pozornosť je potrebné venovať dosiahnutej úrovni všeobecnej pohybovej výkonnosti a naopak. Súvisí to s ontogenetickým vývojom jedinca a musí to rešpektovať jeho vývojové charakteristiky v procese dospievania. Vo všeobecnosti platí pravidlo, čím je mladý hokejista starší, tým väčšiu pozornosť je potrebné venovať rozvoju špeciálnej pohybovej výkonnosti, avšak zároveň sa nesmie, najmä na začiatku ročného tréningového cyklu zabúdať na pravidelné obnovovanie a ďalší rozvoj všeobecnej pohybovej výkonnosti a to vrátane kategórie seniorov.

2. Zameranie a pomer medzi objemami tréningového zaťaženia určeného na rozvoj všeobecnej a špecialnej pohybovej výkonnosti v mládežníckych vekových kategóriách s ohľadom na senzitívne obdobia ich rozvoja.

 Hneď v úvode druhej časti článku je potrebné poznamenať, že v úvahách o kvantifikácii údajov problematiky vzťahov medzi všeobecným a špeciálnym zaťažovaním sa budem opierať o poznatky zo zahraničia, resp. o údaje získané výskumným sledovaním ešte z čias spoločného štátu s Čechmi, pretože za obdobie samostaného Slovenska sa za hokej väčšina takýchto dát nezachovala. Toto konštatovanie sa týka aj poznatkov zaoberajúcich sa problematikou senzitívnych období vhodných pre efektívny rozvoj pohybových schopností, s výnimkou publikácie “Rozvoj a diagnostika pohybových schopností detí a mládeže” od autorského kolektívu pod vedením Eugena Lacza, z roku 2014.

 Ako som už spomenul v prvej časti článku, je opakovane vedecky preukázané, že v športoch vyžadujúcich prezentáciu určitej úrovne telesnej výkonnosti, kam hokej nepochybne patrí, nie je možné bez cieľavedomej a dlhodobej tréningovej činnosti dosiahnuť pokrok. Aj úplnému laikovi je jasné, že ak by niekto, pri uvedení hypotetického príkladu, cielene a selektívne, u svojich zverencov, už od raného veku rozvíjal napr. len vytrvalostné, alebo len silové schopnosti, určite by v takej komplexnej a koordinačne náročnej hre, ktorá si navyše vyžaduje aj pokročilú úroveň spolupráce medzi jednotlivými hráčmi, ako je ľadový hokej, úspech nedosiahol. Preto je mimoriadne dôležité detailne poznať vzťahy a zákonitosti medzi rozvojom všeobecných a špeciálnych pohybových schopností, aby sme zároveň jednostranným zámerným rozvojom len niektorej z nich, v budúcnosti neohrozili rozvoj celkového herného prejavu hráča.

 Výchova hokejového hráča je dlhodobý proces, ktorý delíme na dve časti súvisiace s ontogenetickým vývojom každého jedinca. V prvej časti tohto obdobia, v podstate od narodenia dieťaťa až po dosiahnutie dospelosti, by sa spoločnosť (rodičia, učitelia, tréneri) mala usilovať zabezpečiť komplexný rozvoj jedinca a v druhej časti by takto pripravený jedinec mal byť schopný vo fáze dospelosti dlhodobo (cca 15 a viac rokov) znášať vysoké tréningové zaťaženie a podávať vrcholné výkony. Pri takomto vnímaní tejto problematiky je zrejmé, že všetky články systému výchovy jedinca by mali pôsobiť v určitom vyváženom vzťahu. Ako vyplýva z názvu článku venujem v ňom pozornosť najmä práci trénerov, pričom pôsobenie rodičov a učiteľov na školách rozoberiem v už avizovanom nasledujúcom článku.

 Vychovať komplexne pripraveného človeka by malo byť najdôležitejšou a najzodpovednejšou úlohou každého trénera, ktorý v tomto systéme pôsobí. Rovnako by každému z nich malo byť jasné, že keď chce byť v procese výchovy hokejistov úspešný, musí dosahovať vysokú úroveň odborných spôsobilostí, pod čím nerozumiem len dosiahnutú úroveň vzdelania, ako som to už spomenul predtým. Situácia v hokejovo vyspelých krajinách v oblasti odbornej spôsobilosti hokejových trénerov je výrazne diferencovaná, pričom Slovensko určite nepatrí medzi premiantov. Súvisí to na jednej strane s úrovňou procesu výchovy a vzdelávania trénerov a na druhej strane so stotožnením sa trénerskej obce s procesom nevyhnutnosti celoživotného vzdelávania. Aj keď to neplatí generálne, na Slovensku existuje značný počet trénerov, ktorí nepovažujú procesy celoživotného vzdelávania za svoje priority. Tento odstavec sa síce zaoberá vzdelávaním, avšak každému musí byť jasné, že len takto vybavený tréner môže byť schopný, okrem iného, dokázať zvoliť vo svojej práci vhodný pomer medzi všeobecným a špeciálnym pohybovým zaťažením a rovnako to platí aj pre obsah a intenzitu. Samozrejme, že to musí byť prispôsobené aj ontogenetickému vývoju jeho zverencov a z hľadiska využívaných pedagogických metód tiež musí byť toto zaťažovanie individualizované.

 V akom pomere by teda malo byť všeobecne a špecializovane zamerané tréningové zaťaženie dávkované, v závislosti na vekových kategóriách? Takto položená otázka následne súvisí aj s intenzitou dávkovaného zaťaženia a samozrejme aj s rešpektovaním individuálnej ontogenézy jedincov v rámci vekovo homogénneho kolektívu, s ohľadom na priebeh puberty. (Mám tým na mysli, či ide o vývojovo akcelerovaného jedinca, alebo na druhej strane o jedinca s mierne zaostávajúcim priebehom puberty.) Pre stanovenie pomeru spomínaných druhov tréningového zaťaženia, je potrebné rešpektovať určité, do značnej miery individuálnym vývojom jedinca podmienené pravidlá a preto nie je možné trénerom ponúknuť nejaký jeden, univerzálny model tréningového procesu, ktorý bude garantovať výchovu vrcholového hokejistu. To však neznamená, že najmä v mládežníckych vekových kategóriách, by orientačné parametre tréningového zaťaženia pre konkrétnu kategóriu nemali byť k dispozícii. Pri zohľadnení genézy vývoja vedeckých poznatkov a samozrejme aj vývoja vekových osobitostí jedincov v procese výchovy hokejistov, by pomer medzi všeobecne zameraným tréningovým zaťažením a špeciálne zameranou tréningovou prípravou (vrátane odohratých hokejových zápasov) mal vyzerať nejako tak, ako to ilustrujú krivky nižšie.



( Obidve vyššie uvedené krivky majú orientačný charakter. Ťiež je potrebné zamyslieť sa na dĺžkou obdobia, počas ktorého sa realizuje proces výchovy vrcholového hokejistu, čo je v slovenskom hokeji 14 i viac rokov. Pri zohľadnení všetkých vplyvov - zdravotné, psychologické … - pokiaľ mladý hokejista príde na prah vrcholovej výkonnosti, by však tento proces nemal trvať dlhšie ako 10 rokov.)

 Vzťah medzi pomerom všeobecnej a špeciálnej prípravy nemá lineárny priebeh, a aj v kategórii dospelých, v rámci periodizácie ročného tréningového cyklu, sa hokejista nezaobíde bez absolvovania určitého objemu všeobecne zameraného tréningového zaťaženia. Zároveň to však znamená, že určité, špecializovane zamerané technické zručnosti tréner aplikuje už u úplných začiatočníkov, teda vo veku, keď idú prvýkrát na ľad. Pod špecializovane zameraným tréningovým zaťažením napr. vo veku 7 - 8 rokov dieťaťa určite nerozumiem započatie hrania organizovaných hokejový stretnutí, akonáhle deti, ako tak zvládli základnú lokomóciu pohybu na ľade. Zvládnutie základov korčuľovania, rovnako tak ako napr. hádzanie rôznych predmetov, beh, skákanie, plávanie, bicyklovanie, lyžovanie, či kopanie a odbíjanie lopty …, patrí k všeobecnej pohybovej vybavenosti každého človeka, samozrejme v závislosti na materiálno-technických podmienkach. K tomu, aby dieťa tieto lokomočné zručnosti zvládlo, však musí dosiahnúť určitú úroveň rozvoja všeobecnej motorickej výkonnosti, čo však v dnešnom spôsobe života ľudskej populácie predstavuje vážny problém. O súčasnom životnom štýle ľudskej populácie určite nemôžeme povedať, že je priaznivo naklonený myšlienkam, o ktoré sa usilovali už starí Gréci, teda o harmonický rozvoj tela a ducha. Preto je nesmierne dôležité, aby sa tréneri, bez ohľadu na konkrétny šport, v prílišnej, väčšinou aj úprimnej snahe urobiť čo najlepšie a čo najviac pre svojich zverencov, nedopúšťali chýb, vyplývajúcich z kopírovania tréningových metód dospelých športovcov.

 Čo sa týka dávkovania objemov a intenzity tréningového zaťaženia, treba v závislosti na vekových kategóriách brať do úvahy najmá zdravotné hľadisko tejto činnosti. Mám tým na mysli, aby dávkovaním zaťaženia vo veľkých objemoch a vysokej intenzity, nedochádzalo k nechcenému poškodzovaniu zdravia už v mladom veku. V princípe platí, že pri aplikácii všeobecne a všestranne zameraných pohybových aktivít, vzhľadom k autoregulačným schopnostiam detí sú zdravotné riziká minimálne, čo naopak neplatí o špeciálne zameranej tréningovej činnosti najmä pri deťoch v období intenzívneho telesného rastu.

3. Zameranie a pomer medzi objemami tréningového zaťaženia určeného na rozvoj všeobecnej a špecialnej pohybovej výkonnosti v kategórii dospelých s ohľadom na periodizáciu ročného tréningového cyklu.

 Vo vekovej kategórii dospelých športovcov, na rozdiel od predchádzajúceho textu, je vzťah medzi všeobecnou a špeciálnou pohybovou výkonnosťou založený na iných princípoch. Aj pre kategóriu dospelých však platí, že dosahovanie vrcholovej špecializovanej výkonnosti v každom športe, vrátane hokeja, je do značnej miery limitované rozvojom všeobecnej pohybovej výkonnosti. Cielene, na všeobecnú pohybovú výkonnosť zameraná tréningová činnosť, sa vo vrcholovom športe aplikuje v rámci periodizácie ročného tréningového cyklu spravidla na začiatku prípravného obdobia, avšak ničím výnimočným nie je ani jej využívanie v tréningových mikrocykloch v rámci asociačných prestávok v hlavnom období.

 Pre dospelých vrcholových športovcov, ale najmä ich trénerov je dôležité vedieť, že úroveň dosiahnutej všeobecnej výkonnosti je základom pre rozvoj špecializovanej telesnej pripravenosti a následne aj hernej výkonnosti počas hlavného obdobia. Otázkou teda je, aké bonusy môže vrcholový športovec získať, keď absolvuje určitý objem všeobecne zameranej pohybovej prípravy, ktorá spravidla nie je veľmi obľúbená. Na druhej strane je rovnako potrebné poznať riziká z takéhoto druhu prípravy, súvisiace s “vyladením” optimálnej športovej formy, pretože aj tieto existujú.

 Z hľadiska bonusov treba v prvom rade spomenúť, že nadobudnutá úroveň všeobecnej motorickej výkonnosti podmieňuje aj dosahovanú úroveň špeciálnej a hernej výkonnosti konkrétneho jedinca. O tom niet najmenších pochybností, stačí si k tomu naštudovať odborné teoretické zdroje, ktorých je nielen v kybernetickom priestore dostatok. K vhodnej spätnej väzbe procesu efektívnosti aplikovaných metód všeobecnej, ale následne aj špecializovanej prípravy patria výsledky testovania a to najmä zmeny ku ktorým došlo v období medzi vstupnými a výstupnými meraniami. Pravda obaja, teda tréner aj dospelý športovec musia byť spoločne stotožnení s tým, že takúto spätnú väzbu potrebujú. Inou otázkou je, či riadiaci hokejový orgán takéto testy, aj s hodnotiacimi škálami vôbec má a či ich klubom ponúka. Namerané zmeny vo výsledkoch testov všeobecnej motorickej výkonnosti by sa totižto mali prejaviť aj na zmenách v ukazovateľoch špeciálnej a následne aj hernej výkonnosti. K získavaniu takýchto údajov sú však potrebné určité technologické zariadenia, ktoré sú síce na Slovensku k dispozícii, avšak len zriedkavo, a ak vôbec, sa pre vekovú kategóriu dospelých športovcov aj využívajú. Nemyslím pritom na pomôcky typu ručných stopiek, či meracích pásiem, ale oveľa pokročilejšie zariadenia, schopné exaktne zisťovať napríklad aj intenzitu tlaku na podložku trebárs pri korčuľovaní, alebo registráciu pohybových činností a herných zručností, vrátane využívaných taktických variantov hry, tak ako je to už dnes bežné vo vyspelých hokejových krajinách, kde ich nazývajú pokročilými štatistikami.

 K potenciálnym rizikám, vyplývajúcim z nesprávneho načasovania, resp. z nevhodne zvoleného obsahu, ako aj intenzity všeobecného tréningového zaťaženia je potrebné uviesť, že tieto sú v prvom rade podmienené nadobudnutými poznatkami. Pripomeniem, že nadobúdanie nových overených poznatkov nie je závislé len na procese celoživotného vzdelávania trénerov, ale významný diel zodpovednosti za dosahovanie vrcholovej výkonnosti nesú aj samotní športovci. Odozvu aplikovaného všeobecného tréningového zaťaženia totižto subjektívne najlepšie preciťuje samotný športovec, ktorý si následne dokáže prostredníctvom autoregulačných mechanizmov sám zaťaženie regulovať. Medzi takéto riziká môže napríklad patriť v nevhodnom čase zvolený tréning všeobecnej sily, ktorý zvyčajne zanechá stopy v narušení koordinácie zvládania technických zručností. V športovo zameranej hokejovej verejnosti tomu hovoríme, že sa nepodarilo správne načasovať, resp. vyladiť športovú formu.

 V akom pomere a objeme by mal byť v kategórii dospelých športovcov aplikovaný tréning všeobecného k špecializovanému a hernému tréningovému zaťaženiu? Pri takto položenej otázke je potrebné vychádzať z indivudálnych charakteristík a preferencií osobitne pre každého jedinca. Vo všeobecnosti však platí, že v rámci ročného tréningového cyklu by sa to v tejto vekovej kategórii objem tréningového zaťaženia mal pohybovať na hranici cca do 20 % a zbytok by mal byť venovaný špecializovanej príprave. V odbornej literatúre som nenarazil na vedecky overené a kvantifikované parametre spomínaných vzťahov, čo zrejme súvisí s druhom športu akým hokej je, ako aj už so spomínanými individuálnymi preferenciami jednotlivých hráčov, ktorí tvoria hokejové tímy.

4. Záver

 Pochybnosti o tom, že konkrétne v ktorej vekovej kategórii, v akom pomere a objeme majú byť v tréningovom procese aplikované prostriedky všeobecného a špecializovaného zaťaženia budú existovať vždy. Je iluzórne predstavovať si, že aj v budúcnosti niekto predstaví jediný a zaručený model tréningového zaťaženia, ktorý bude garantovať, že pri jeho aplikácii sa stane z mladého hokejistu perspektívny vrcholový hráč a z mladého juniora pri jeho derniére s touto vekovou kategóriou vrcholový hokejista v kategórii dospelých, schopný s relatívne malými zdravotnými dopadmi dlhodobo hrať hokej. Napriek pochybnostiam považujem za veľmi dôležité stanoviť rámce, na základe ktorých sa budú môcť tréneri a hráči jednotlivých kategórií pri stanovovaní parametrov všeobecného a špecializovaného tréningového zaťaženia orientovať, ktoré bude možné porovnávať so zahraničnými poznatkami a skúsenosťami. Dôveryhodnosť takýmto spôsobom stanoveným rámcom, môžu určite dodať výsledky testovania, ktoré umožnia robiť korektúry tréningových plánov v jednotlivých vekových kategóriách a umožnia tiež porovnávanie v rámci jednotlivcov a klubov.

 V článku som, okrem uvedených zdrojov, čerpal poznatky z množstva odbornej literatúry týkajúcej sa pertraktovanej problematiky, ktorú som si preštudoval počas aktívnej trénerskej kariéry v rokoch 1974 až 1990, ako aj z nadobudnutých skúseností a získaných vedomostí z najnovších teoretických zdrojov. Samozrejme najnovšie poznatky nielen o vzťahoch všeobecnej a špeciálnej pohybovej výkonnosti som sa dozvedel až v ostatných cca šiestich rokoch, keď sa opäť hokej stal mojím hobby záujmom. Preto som presvedčený o tom, že ak sa niekto chce živiť a aj sa už v súčasnosti živí hokejom, či už na pozícii hráča, trénera, alebo funkcionára, dokáže vzdelávaním nadobudnúť dostatočnú úroveň vedomostí, aby mohol byť vo svojej práci úspešný. Na rozdiel od minulosti, je k tomu k dispozícii dostatok otvorených zdrojov.

Ján Golian

5. Použité zdroje

Ken Campbell with Jim Parcels: Selling the Dream, Penguin Group Canada, 2013.

Dietrich Harre a kol.: Trainingslehre, Sportverlagh, Berlín, 1971.

Ján Golian - Ján Holko: Polemika a slovenskom hokeji a jeho perspektívach. Vývoj metodiky
športového tréningu a jej vplyv na formovanie hernej výkonnosti hokejistov - historický kontext a
súčasnosť, vydal Ján Golian, Nikara Krupina, 2022.

Mark Hyman: Untill it Hurts, Beacon Press, Boston, 2009.

Eugen Laczo a kol.: Rozvoj a diagnostika pohybových schopností detí a mládeže, NŠC v
spolupráci s FTVŠ UK Bratislava, 2014.

Fernando Garbeloto dos Santos, Matheus Maia Pacheco, David Stodden, Go Tani, José António
Ribeiro Maia: Testing Seefeldt’s Proficiency Barrier: A Longitudinal Study, International Journal of
Environmental Research and Public Health, 2022 Jun 11.

Richard A. Schimdt a Timothy D. Lee: Motor Learning and Performance, Human Kinetics,
Champagne, IL, 2014.

Brian J. Sharkey a Steven E. Gaskill: Sport Physiology for Coaches, Human Kinetics, Chamoagne,
IL, 2006.

S. M. Vajcechovskij: Kniga trenera, Fizkultura i sport, Moskva, 1971.